Štúdium etnológie a folkloristiky

Od SLOVAKFOLKLOREv , ,
Štúdium etnológie a folkloristiky

Aj folkloristi sú len ľudia – smrteľníci. Neovládajú všetky vedomosti tohto sveta hneď po narodení a aj keď by sme to na ich zjav vôbec nepovedali, musia študovať. Preto je tu možnosť štúdia stnológie a folkloristiky. Tiež patríš medzi tých, ktorí sa práve rozhodujú o ďalšom dôležitom životnom kroku? Do stavu manželského sa moc neponáhlaš, zvedavosť nepremôžeš a tak sa štúdium na vysokej škole zdá byť rozumnou cestou. Aj rodičia schvaľujú. Múdro… V dnešnej modernej Európe máme možnosti, o ktorých naše staré mamy a otcovia mohli len snívať.  A možno by práve oni hrable a kosy radi vymenili za knihu. 

“Študovať, študovať, ale vedieť ako, lebo so zle vybraným odborom do magistra deľako … “

Veru je to tak. A tak vyberáš kam na výšku. Miluješ slovenskú tradičnú kultúru, zaujíma ťa správne nosenie kroja, odkiaľ pochádza ktorý tanečný prvok a vieš si vypýtať pirohy v každom nárečí vyskytujúcom sa na Slovensku. Hm, to by mohlo byť etnológia a folkloristika, myslíš si… My ti trošku pomôžeme, priblížime, aké vlastne štúdium etnológie a folkloristiky je a podáme tajné informácie, ako rýchlo vymeniť basketbalovú loptu za folklór. Dostaneš ich z prvej ruky, priamo od študentky švrtého ročníka Katedry etnológie a folkloristiky na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre – Laury Kolačkovskej.

Povedz nám svoj príbeh … Mnoho ľudí, ktorí sa nevenujú folklóru si myslia, že je to len záujmová činnosť, alebo krúžok po škole. Čo bolo pre teba najväčším impulzom začať študovať etnológiu a prečo si sa rozhodla práve pre toto zameranie?

Celé to začalo ako u mnohých tanečníkov, v detskom folklórnom súbore. Ako hovoríš, bol to hlavne krúžok po škole. Popri ňom som mala aj rôzne iné aktivity. Napríklad basketbal 😀

 Zo základnej školy som pokračovala na Konzervatórium do Košíc. Tam som objavila aj svoju „folklórnu základňu“ Folklórny súbor Borievka. Zrazu som zistila, čo znamená byť členkou “dospeláckeho” súboru. Oproti detskému súboru to bol obrovský rozdiel. Folklórny súbor Borievka je vysokoškolský súbor a v čase, keď som do súboru prišla, som bola najmladšia. Prešla som si všetkými klasickými súborovými aktivitami ako tréningy, sústredenia, vystúpenia, zájazdy… Stále sme sa učili niečo nové, stavali nové programy. Každý člen súboru vie, aké emotívne je zažiť napríklad výročie založenia súboru…Sú to všetko nezabudnuteľné zážitky.

Počas pôsobenia vo FS Borievka som postupne začala spoznávať nové kroje, piesne a tance. Zlomový bod nastal, keď sme stavali novú choreografiu “Neznámy čardáš”. Vtedy som prvýkrát videla prácu s tanečným záznamom. Hovorila som si wau, to je úžasné, chcem vedieť viac, chcem vidieť viac. Úplne ma to pohltilo…

Toto všetko zbehlo ako voda. Zakrátko prišla maturita a výber vysokej školy. Pravdupovediac som vôbec nechcela odísť z Košíc. Bola som rozhodnutá ostať tam, kvôli súboru. Moji rodičia však na to mali iný názor, haha. No a štúdium etnológie? Keď si členom súboru, na festivaloch a vystúpeniach spoznáš veľké množstvo rôznych ľudí. Ja už presne neviem, ako to bolo, ale cez nejakých kamarátov som sa dozvedela o možnosti štúdia etnológie. V tom momente bola voľba jasná. Veľmi ma to zaujímalo, proste som vedela, že to chcem.

Ako to funguje na katedre etnológie? Váš harmonogram, rozvrh, predmety ktoré študujete? Ktorý z predmetov ťa najviac chytil za srdce?

Laura Kolačkovská - študentka etnológie a folkloristiky
Laura Kolačkovská na súťaži Šaffova ostroha

Povedala by som, že katedra funguje celkom štandardne. Máme teoretické aj praktické predmety. Špecifikom je absolvovanie 10 dňového kolektívneho terénneho výskumu. Tam sa študent priamo stretáva so skúmaným javom a získava skúsenosti. V teréne sú s nami pedagógovia z katdery, ktorí usmerňujú naše bádanie. Je veľmi dôležité študovať to, čo človeka baví a k čomu má vytvorený vzťah. To sa vždy ukáže postupom času. V prvom ročníku nás bolo v ročníku pomerne dosť, potom sa kolektív prirodzene pretriedil.

V podstate som tiež nevedela, čo očakávať. Predsa, vysokoškolský systém je už o niečom inom, ako stredná škola. Študentom, ktorí sa dnes rozhodujú medzi vysokými školami by som poradila nájsť si to svoje a ísť si za tým. Predmetov bolo naozaj dosť. Venovali sme sa napríklad hudobno-tanečnému folklóru, materiálnej kultúre, sociálnej kultúre. Čo sa týka mňa, keďže som prišla na vysokú školu ako tanečnica zo súboru, chcela som sa venovať hlavne tancu. Vďaka štúdiu etnológie som pochopila, že sa nedá pozerať iba na tanec ako taký, ale je nutné ho vnímať v celkovom kontexte.  Všetko tvorí jeden celok, kde má každá zložka svoj význam. Veľmi ma zaujali aj prednášky o ľudovej hudbe, piesni, hudobných nástrojoch či zoskupeniach. Páčilo sa mi,  že ako človek, ktorý nemá skúsenosti s interpretáciou ľudovej hudby, som mohla nazrieť hlbšie a pochopiť hlbšie súvislosti.

Je bežné, že študenti, ktorí študujú nejaký predmet sa vo svojom voľnom čase snažia odreagovať niečím iným. Vieme však, že folklór pre členov súborov je, dá sa povedať, životný štýl.  Ako je to v tvojom prípade?

Ako som spomínala, máme aj praktické vyučovanie. Toho však nie je až tak veľa, aby som si nemala chuť zatancovať, či zaspievať po škole. Myslím, že sa dá povedať, že tým žijem. Dobrú rozcvičku na tréningu vnímam ako psychohygienu. Ale samozrejme, že mám aj iné záujmy.

Teraz si na Erazme v Prahe. Je v rámci tvojho štúdia nejakým spôsobom zahrnutý aj český folklór?

Áno, mám viacero predmetov, kde sa stretávam s českým a moravským ľudovým tancom. Je fajn učiť sa nové veci. Celkovo pobyt v Prahe hodnotím veľmi pozitívne. České folklórne súbory sa líšia od tých slovenských práve spracovaním materiálu. Povedala by som, že tvorba je orientovaná divadelnejším smerom. Minulý rok som mala možnosť navštíviť Celoštátnu prehliadku choreografií folklórnych súborov v Jihlave a určite musím túto udalosť odporučiť. Ak budete mať možnosť, choďte sa pozrieť.

Máš už nejaké plány do budúcna, čo sa týka profesie, alebo oblasti, kde by si sa chcela angažovať? 

Hm, plány… Človek mieni, Pán Boh mení. Určite by som sa rada pohybovala v kultúrnej sfére. Myslím, že to bude záležať od okolností, ktoré sa mi naskytnú po ukončení štúdia.

Čo by si odkázala všetkým zanietencom, ktorí by sa radi vydali podobnou cestou ako ty a vybrali si etnológiu ako svoj študijný odbor? 

Povedala by som že… Trpezlivosť ruže prináša? 😀 Neviem. Určite, aby sa nenechali odradiť a pracovali na sebe. Etnológia nie je iba o spievaní, tancovaní, vyžaduje si štúdium a vedomosti.

Ešte nám povedz, aké je tvoje obľúbené jedlo 😀

Slovensko tanečný dom v Prahe
2. Slovenský tanečný dom v Prahe

No snáď to nebudeš brať ako klišé, ale jednoznačne bryndzové pirohy a veľa, veľa smotany.

Asi preto sa to považuje za klišé, že nám pirohy všetkým  tak chutia 🙂 Vďaka tvojej iniciatíve vznikla aj naša spolupráca na veľmi úspešnej akcii Tanečný dom v Prahe. Najbližší sa chystá Druhý tanečný dom 17.5. 2019, znova v Slovenskom dome v Prahe. Na čo sa môžeme tešiť? (Všetky folklórne akcie nájdeš tu:  Folklórny kalendár )

Tentokrát sa môžete tešiť na tance z Važca a Tvrdošoviec. Do Prahy pricestuje tanečný lektor a rodák z Liptova – Daniel Devečka. A jednoznačne na skvelú zábavu do rána s ľudovou hudbou, pod vedením môjho priateľa Viktora Janoštína.

 

Ak Vás rozhovor s Laurou zaujal a rozmýšlate o štúdiu Etnológie a folkloristiky na Filozofickej fakulte UKF v Nitre, viac podrobností sa dozviete tu:

http://www.ketnoffukf.sk/prijiacutemacie-konanie.html

Autor: Evička

Nechaj odpoveď