Dadka sa venuje digitálnej kresbe. Ako folkloristku ju najviac baví kresba krojov, ich nositeľov, ale kreslí aj digitálne ilustrácie ľudí z bežného života, hercov či spevákov. Tancuje a spieva v rôznych súboroch, medzi inými pôsobila aj ako speváčka v Lúčnici. 

K folklóru sa dostala náhodou. Do súboru ju nahovorila bratova budúca manželka, ktorá sa tancu venovala už niekoľko rokov. „Doma, v Krupine sa práve rozbiehal novovzniknutý folklórny súbor THZ Carpona, ktorý hľadal nových členov. Dovtedy som sa o folklór takmer vôbec nezaujímala takže začiatky boli pre mňa veľmi ťažké,“ približuje začiatky Daniela. Pod vedením bývalého tanečníka SĽUKU a choreografia Jaroslava Uhrína sa s pomocou priateľov naučila tancovať.

 „Neskôr som zistila, že aj môj spev sa dá počúvať a v snahe skúšať niečo nové a posunúť sa ďalej, som skúšala šťastie aj v iných súboroch,“ dopĺňa Dadka. Vo FS Marína s ponorila do tajomstiev podpolianskej tanečnej oblasti a pokračovala som vo Folklórnom súbore Poľana, kde je dodnes, už takmer 5 rokov. Za tú dobu sa jej podarilo dostať niekoľko sólových miest a patriť medzi “najstarších” tanečníkov.

S príchodom na vysokú školu do Bratislavy, prišlo aj množstvo iných povinností. Aj napriek tomu chcela nájsť folklórny súbor, v ktorom by mohla pôsobiť. “ Kvôli vážnej chorobe mi dvakrát ušiel konkurz do tanečnej zložky Lúčnice. Asi mi to nebolo súdené. Neskôr, už v plnom zdraví, mi na internete udrel do očí príspevok o konkurze do speváckej zložky umeleckého súboru,“ hovorí Dadka. Dlho váhala, napokon sa sa však rozhodla ísť. Vďaka pôsobeniu v Lúčnici spoznala nových priateľov. Vďaka nim získala ďalšie nové skúsenosti nielen z folklóru, ale aj z prostredia podnikania a ilustrácie.

Kreslenie je po tanci a speve mojou najväčšou záľubou, keď už nevládzu nohy, pracujú ruky.

„Spolu so speváčkou a kamarátkou Máriou Martinove sme sa zúčastnili na súťaži Vidiečanovej Habovke, kde sme získali zlaté pásmo. V tom čase ma sólista a kamarát z Lúčnice Kristián Dufinec, prizval k zaujímavému projektu Slovenského národného pivovaru, kde som ako ilustrátorka vytvorila vizuály a dizajn jednotlivých produktov, “ za túto príležitosť je veľmi vďačná. „Pomohlo mi to lepšie znášať kritiku a zároveň dodalo sebavedomie začať moju tvorbu uverejňova

Po vzore svetových umelcov

Hoci sa kresbe venuje už odmalička, nenapadlo ju, verejne sa s ňou podeliť. „Vždy som však potichu obdivovala ilustrátorov na internete. Veľkým vzorom mi boli zahraniční ilustrátori ako napríklad Ruben Ireland. Veľmi som sa snažila napodobniť najmä realistické obrazy a kresby. Keď som mala 15 rokov, brat mi daroval grafický tablet,“  spomína Dadka na začiatky jej digitálnej ilustrácie. Hovorí, že hoci digitálne kreslenie bolo zo začiatku náročné, postupom času sa s ním naučila pracovať. 

„Inšpiráciu čerpám najmä na internete a častokrát aj od vás. Keď vidím nejakú fotografiu folkloristu, ktorá ma zaujme, hneď si predstavujem jej možné stvárnenie,“ v počítači má veľké množstvo fotografií, ktoré plánuje spracovať. Času na to však nie je vždy tak veľa, ako by si predstavovala. Kreslí postupne a naďalej si ukladá fotky pre inšpiráciu. „Kreslenie je po tanci a speve mojou najväčšou záľubou, keď už nevládzu nohy, pracujú ruky,“ zároveň vidí potrebu prezentovať aj túto formu umenia. Hovorí že tento druh je v porovnaní s inými, ešte stále opomínaný. Daniela trávi pri kreslení niekedy 10 až 15 hodín. Všetky ilustrácie sú preto unikátom. „Každá podobná kresba je pre mňa obrovskou výzvou. Napokon, slovenské kroje sú nielen nádherné, ale aj náročné svojou výšivkou a tak tvorba jednej kresby trvá veľmi dlho.“  

Kvalitná fotografia je základ

Vytvorenie digitálnej ilustrácie si vyžaduje kvalitnú fotografiu, podľa ktorej kreslí. „Kvalitná fotografia je naozaj veľmi potrebná. Častokrát sa jedná o osobu, ktorú nepoznám a tak nepoznám jej jednotlivé črty, ako napríklad farbu očí. V tej chvíli, jediné čo mám k dispozícii je konkrétna fotografia,“ popisuje Daniela. Do každej ilustrácie sa snaží dať niečo svoje, aby kresba nebola len okopírovanou fotkou. Na Slovensku tento typ ilustrácie zatiaľ medzi ľuďmi nie je veľmi známy. „Množstvo ľudí sa s týmto druhom umenia ešte nestretlo, ale všetci ho berú veľmi pozitívne. Na kresby som mala zatiaľ len dobré odozvy a ľudia o ne majú záujem,“ z čoho má Daniela vždy veľkú radosť. Hovorí, že digitálna ilustrácia je skvelým spôsobom, ako potešiť nielen seba ale aj svojich blízkych a môže byť tak zaujímavých darčekom napríklad k narodeninám.

Dadkine digitálne ilustrácie je možné vidieť na jej osobnom Instagramovom profile dadka_horvie. Zároveň má uverejnené portrólio na stránke umelcov a tvorcov https://www.behance.net/danielahorvathova. „Mala som i nejaké snahy na rozbehnutie pracovného IG profilu, zatiaľ som sa však jeho správe plne nevenovala, snáď príde čas aj na to, “ hovorí o najbližších plánoch Daniela. „Mojím plánom je ešte väčšmi sa venovať ilustrácii osobností folklóru a mladých ľudí, ktorí sa folklóru venujú. Napokon, je to ďalší spôsob, ako prezentovať náš jedinečný slovenský folklór a šíriť ho medzi ľuďmi nielen na Slovensku ale aj v zahraničí a aj inou formou, ako tancom, spevom či hudbou.“